Tri písmenká - diel I.

Autor: Michal Loučičan | 26.3.2014 o 14:30 | (upravené 26.3.2014 o 15:09) Karma článku: 3,63 | Prečítané:  167x

Nikdy nebolo mojim snom podnikať. Nebolo to moje vysnívané povolanie od malička. Ako každý som chcel byť astronautom, hasičom alebo vojakom. Dnes je to však inak. Pre niekoho sú vysnívané 3 písmenká pred menom „ing“ pre niekoho „mgr“. Mojimi vysnívanými písmenkami sú dnes „s.r.o.“. Každá, aj tá tisíc míľová cesta začína prvým krokom. A ja som každým ďalším bližšie a bližšie si tento sen splniť. Pridajte sa na túto výnimočnú cestu aj Vy. Možno Vás tiež inšpiruje a premeníte snívanie o živote na prežívanie snov. Tak sa pohodlne usaďte, začíname :)

Blížil sa koniec školského roku. Nebol som ešte deviatak, ale maturity sa blížili a rozhodovanie kam na strednú mi začínalo robiť vrásky. Nemal som vôbec potuchy ktorým smerom sa vydať, bavilo ma všetko a vybrať si bolo takmer nemožné. Až som cez prázdniny na AXN objavil seriál Andromeda. Vesmírne dobrodružstvá veľkej bojovej lode s malou posádkou ktorá sa snaží obnoviť poriadok a mier naprieč galaxiami. Kapitán Dylan Hunt, zmrazený v čase na okraji čiernej diery uprostred najdôležitejšej bitky zaspal 300 rokov až ho zachránila posádka malej transportnej lode Eureka Maru. Rozhodnú sa pridať sa k jeho misí za obnovu Spoločenstva Systémov. A jedným z posádky bol Seamus Harper, geniálny inžinier zo Zeme. Čokoľvek postavím, čokoľvek vyrobím. Síce vymyslená postava, ale stal sa pre mňa vzorom a hneď bolo vymaľované: budem študovať techniku. A tak som naozaj po skončení deviny nastúpil na štúdium elektrotechniky. Prvé dva roky boli pohodička. Každý piatok prax, málo učenia, fakt som si to užíval. Ale potom prišlo delenie na slaboprúd a silnoprúd a ťažšie predmety. A matematika. Počítali sme prúdy a napätia v obvodoch, rezonančné frekvencie oscilátorov a podobné lahôdky. A z nadšeného elektrotechnika sa stal otrávený elektrotechnik. Známky postupne klesali a nálada s nimi tiež. Že som v kolektíve nepatril medzi obľúbencov tomu tiež nepridávalo. Prišiel prvý vzťah, prvý rozchod a nálada šla až pod bod mrazu. Rozhodol som sa, že sa vydám opačným smerom. Podal som si prihlášku na štúdium novinárčiny. Prijímačky som spravil. Ale bohužiaľ systematické flákanie školy sa odzrkadlilo na nespravení matematiky. Na konci roka guľa a maturity v septembri. Na školu som sa tým pádom nedostal. Myslel som si, že to bude môj koniec. Ledva spravená matura, žiadne vyhliadky do budúcnosti. Vďaka tatinovým dobrým známostiam sa mi podarilo u jeho kamaráta získať šancu a dostal som sa na pohovor na prácu v závode. Pohovorom som prešiel a nastúpil ako zoraďovač automatizovanej linky na výrobu hliníkových túb. Avšak po necelom pol roku som dostal výpoveď. Vraj som nedostatočne technicky zdatný, vravel vedúci výroby. Chalani sa ho síce snažili prehovoriť aby ma nechal aspoň na starých linkách na výpomoc, že je so mnou sranda a dobre robím, ale nepomohlo. A tak som bol zase bez práce a ešte s mizernejšími výhliadkami. Na školu sa nedostal, z práce ho vyhodili. Podarilo sa mi na pár týždňov sa zašiť v kancelárií tatinovho kamaráta ako asistent, vypisoval som papiere a tak podobne, a čakal kedy sa uvoľní miesto niekde inde. A uvoľnilo sa. Nastúpil som do ďalšieho závodu, pár metrov od predchádzajúceho, tentokrát ako operátor CNC sústruhu vo firme na výrobu hliníkových profilov. No, popravde som bo „dievča pre všetko“. Od balenia, cez pranie profilov, hydraulické lisy, manuálne aj automatizované píly, operátor sústruhu až po montáž. Prešiel som si skoro všetky výrobné pozície na našej hale opracovania (ešte bola hala lisovne, kde sa z hliníka vytvárali profily a hala eloxáže, kde sa hotovým profilom dávala povrchová úprava). Prišlo však obdobie poklesu, a prepúšťanie. A vtedy prišiel za mnou šéf výroby s tým, že by bol rád keby som sa stal ich zamestnancom (pracoval som totiž len na dohodu cez sprostredkovateľskú agentúru). 40 ľudí malo opustiť závod, a mňa by pribrali, pretože boli veľmi spokojný s mojimy výkonmi. Zaujímavý zvrat po tom, čo ma pol roka pred tým vyhodili z vedľajšieho závodu za opak. Poďakoval som, ale odmietol. Chystal som sa totiž do Žiliny na vysokú školu študovať strojárinu. Šéf to pochopil a na odchode dodal: „len choď, pracovať budeš ešte celý život“. Oni síce so mnou spokojný boli, ale ja som tam spokojný nebol. Tá práca ubíjala moju kreativitu, chuť do života a vedel som že pokiaľ by som podpísal, už by sa to nikdy nezmenilo. O tom, ako to vyzeralo po príchode do Žiliny však až nabudúce :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?