Tri písmenká - diel II.

Autor: Michal Loučičan | 26.3.2014 o 12:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Nikdy nebolo mojim snom podnikať. Nebolo to moje vysnívané povolanie od malička. Ako každý som chcel byť astronautom, hasičom alebo vojakom. Dnes je to však inak. Pre niekoho sú vysnívané 3 písmenká pred menom „ing“ pre niekoho „mgr“. Mojimi vysnívanými písmenkami sú dnes „s.r.o.“. Každá, aj tá tisíc míľová cesta začína prvým krokom. A ja som každým ďalším bližšie a bližšie si tento sen splniť. Pridajte sa na túto výnimočnú cestu aj Vy. Možno Vás tiež inšpiruje a premeníte snívanie o živote na prežívanie snov. V minulom dieli som hovoril o začiatkoch. Ako som si vybral strednú a posral to tam, našiel si prácu a zase ju stratil a nakoniec sa rozhodol pre akademickú dráhu. A ako to po príchode na vysokú vyzeralo sa dozviete už za chvíľku. Tak sa pohodlne usaďte, začíname :)

A tak som odišiel do Žiliny a znova zasadol za školské lavice. Do Žiliny. Bol som šťastný ako blcha. Žilina bola odjakživa moje Mexiko. Cowboji v starých vesternoch utekali za hranice aby našli svoj kľud, a mojím kľudom sa mal stať sever. Zistil som však, že flákanie strednej a rok v závode mi veľmi nepomohli k tomu, aby som si znova navykol na to vysoké tempo. Keď som z práce prišiel domov, sadol som si za počítač, pustil si hru alebo film a mal som voľno, nemusel som nič, len občas doma niečo pomôcť čo bolo treba. Tu sa však na mňa valila hromada úloh. Vedel som, že s mojou povahou to môže byť problém. Našťastie som však už počas práce v závode začal čítať motivačné knižky. Bohatý táta, chudý táta, Cashflow kvadrant, Nespravodlivá výhoda a ďalšie tituly od Kiyosakiho ma napĺňali nádejou že aj ja to dotiahnem ďalej ako len za pás. A sediac na internáte za jednou z takých knižiek prišiel za mnou spolubývajúci: „Počuj Michale, stretol som kamaráta v meste a spomínal mi niečo že tu na Unize je nejaký predmet kreatívne podnikanie. Vidím že ty také čítaš, choď sa na to spýtať to by ťa mohlo zaujímať.“ Tak som šiel, a prihlásil sa na oba. Jeden pozostával z toho, že sme mali rôzne prednášky, semináre a workshopy s rôznymi slovenskými podnikateľmi. Jedným z nich bol aj Dick Kvetňanský. Človek, ktorý vyrábal repliky športových áut pre Hollywood, a jeden z ľudí ktorý pracovali na prvom Slovenskom superšporte K1 Attack. Jeho prednáška bola pre mňa ako blesk z jasného neba. Presne to som potreboval aby som sa naštartoval. Druhý predmet bol však zaujímavejší. Kreatívne podnikanie, vedené Alexom Cimbaľákom. Na slovensku takmer neznámy podnikateľ pre verejnosť. Vo svete ale zbiera významné ocenenia za inovatívny prístup k podnikaniu a tak podobne. Prvou úlohou ktorú nám dal, bolo vymyslieť si s čím chceme podnikať. Niekde som čítal, že nájdi si svoju vášeň a vymysli ako na nej zarobiť. Svoju vášeň som poznal, boli to autá. Od malička som vedel že chcem byť najbohatší človek na zemi, a teraz už bolo treba len vymyslieť, ako to dosiahnuť autami. Ako som tak raz sledoval jedného arabského šejka ako hovorí o všetkých svojich superšportoch, napadla ma jednoduchá otázka: keď už by som mal plnú garáž áut, prečo nepožičiavať tie, s ktorými zrovna nejazdím, aby sa mi vrátili náklady? Šejk to síce nepotrebuje, má plnú prdel peňazí, pre mňa by to ale mohol byť dobrý biznis. A tak vznikol Dream Drive Rental. Predniesol som svoj nápad požičovne športových áut Alexovi a ďalším čo spolu so mnou boli na predmete, dostali sme úlohu posunúť do od nápadu bližšie k realizácií: ako by sme si predstavovali aby to fungovalo. A po skončení hodiny prišiel za mnou chalan, že presne to s čím som prišiel je niečo nad čím rozmýšľa už dlho. A tak sme spojili sily a začali pracovať spolu. Hlavný nápad bol spraviť ťo inak ako konkurencia. V tej dobe bolo niekoľko firiem ktoré požičiavali športové autá ako Ferrari 430, Lamborghini Gallardo alebo Maserati GranTurismo. Avšak cena prenájmu na deň bola skoro dvojnásobná mesačnému platu ktorý som mal v závode. To som ako cestu nevidel. Ani požičiavanie na 30 minút na presne vyhradenej ceste po letisku za 50€ mi neprišlo ako to, čo by som chcel robiť. Spravili sme preto rýchle kalkulácie a prišli s nápadom požičiavať síce staršie, ale zato lacnejšie športiaky. Nápad prišiel z Top Gearu, kde proti Gallardu na okruhu postavili Mitsubishi Evo VIII a to nielen nemalo problém držať krok, ale v poslednej zákrute dokonca zvalcovalo niekoľkonásobne drahšieho taliana. Oukey, nápad máme, ale čo s ním ďalej, odkiaľ vziať peniaze na nákup áut? Pôžičkou sme to riešiť nechceli, predsa len to je sezónna záležitosť a splátky treba platiť každý mesiac, aj v zime keď sa nejazdí. A do cesty nám spadla súťaž Hiunday v spolupráci s JASR (Junior Achievement Slovensko, podobné ako združenie mladých podnikateľov): o 15.000€ Vypracovali sme kompletný podnikateľský plán a poslali ho tam celý natešený. Bohužiaľ prišlo sklamania, nedostali sme sa ani do druhého kola. Došlo nám, že plán má vážne chyby. Snažili sme sa ho teda prerobiť. Vymysleli sme, že to skúsime z druhého konca: organizovaním akcií. Nedokázali sme sa však dostať zo začarovaného kruhu: predajcovia nám nepožičajú predvádzacie modely kým nebudeme mať ozaj silných potencionálnych zákazníkov, a tých nezískame kým nebudeme mať autá. Skúšali sme teda dohodnúť akciu „Street Race“. Avšak sme veľmi rýchlo zistili že takú akciu nedokážeme zmanažovať sami dvaja tak, aby neskončila fiaskom a hlbokým mínusom a odložili nápad DDR na čas do šuplíka. A o tom, čo prinieslo leto a ako som sa dostal na dosah skutočného podnikania však poviem zase nabudúce ;)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?